To zahŕňa návrh jedinej antény, ako aj technológie na systémovej úrovni, spomenuté na systémovej úrovni vyššie, ako napríklad viaclúčové, formovanie lúčov, aktívne anténne pole, masívne MIMO atď.
Z pohľadu konkrétneho návrhu antény bude veľkým prínosom technológia vyvinutá na základe konceptu metamateriálov. V súčasnosti metamateriály dosiahli úspech v 3G a 4G, ako napríklad dosiahnutie miniaturizácie, nízkeho profilu, vysokého zisku a frekvenčných pásiem.
Druhým je anténa integrovaná do substrátu alebo balenia. Tieto antény sa používajú hlavne v relatívne vysokofrekvenčných pásmach, to znamená v pásmach milimetrových vĺn. Aj keď je veľkosť antény vo vysokofrekvenčnom pásme malá, strata samotnej antény je veľmi veľká, takže je vhodnejšie integrovať anténu so substrátom alebo menším obalom na termináli.
Tretia je elektromagnetická šošovka. Objektív sa používa hlavne vo vysokofrekvenčných pásmach. Keď je vlnová dĺžka veľmi malá, umiestnenie média môže ísť na zaostrenie. Vysokofrekvenčná anténa nie je príliš veľká, no vlnová dĺžka mikrovlnky je veľmi dlhá, čo sťažuje používanie šošovky. To bude super.
Štvrtou je aplikácia MEMS. Keď je frekvencia veľmi nízka, MEMS možno použiť ako prepínač. V mobilnom termináli, ak je možné anténu efektívne ovládať a rekonštruovať, možno anténu použiť na viaceré účely.
Ak vezmeme ako príklad elektromagnetickú šošovku, tento dizajn zavádza koncept umiestnenia elektromagnetickej šošovky pred viacprvkové anténne pole (v tomto prípade šošovka aplikovaná na nízkofrekvenčné pásmo mikrovlnných alebo milimetrových vĺn, na rozdiel od konvenčných optických šošoviek ) pri svetle Pri dopade z určitého uhla sa na ohniskovej rovine vytvorí škvrna a na škvrne sa sústredí veľké množstvo energie, čo znamená, že celá časť kapacity sa dostane na veľmi malú plochu.
Keď sa zmení smer dopadu, zmení sa aj poloha bodu' v ohniskovej rovine. Ako je znázornené vyššie, pri premietaní uhla sa generuje rozloženie energie čiernej farby. Ak dopadá pod určitým uhlom θ (červená farba), hlavná energia sa odchyľuje od oblasti čiernej farby.
Tento koncept možno použiť na rozlíšenie, odkiaľ energia pochádza. Smer dopadu a energia na poli alebo ohniskovej rovine sú v zhode jedna ku jednej. Naopak, stimulácia antény v rôznych polohách spôsobí, že anténa bude vyžarovať rôznymi smermi. Toto je individuálna korešpondencia.
Ak sa na vyžarovanie v ohniskovej rovine použije viacero jednotiek, môže sa generovať viacnásobné vyžarovanie nosného lúča, to znamená takzvané formovanie lúča; ak dôjde k prepínaniu medzi týmito lúčmi, dôjde k skenovaniu lúčom; ak sa tieto antény používajú súčasne, je možné dosiahnuť masívne MIMO. Toto pole môže byť veľké, ale žiarenie s vysokým ziskom sa dá dosiahnuť s veľmi malým počtom polí na lúč.
Ak má bežné pole rovnakú veľkosť, energia prijatá zakaždým je taká, že všetky jednotky musia dostať energiu v tejto oblasti. Ak je na veľkej ploche prijatá len jedna jednotka, prijatá energia je len veľmi malá časť; a Rozdiel v poli je v tom, že rovnaký kaliber môže prijať všetku energiu len s niekoľkými jednotkami bez akejkoľvek straty. Vstupujú rôzne uhly a táto energia môže byť súčasne prijímaná rôznymi miestami.
To výrazne zjednodušuje celý systém. Ak existuje iba jeden smer pre každú úlohu, môže fungovať iba čiastočná anténa, čo znižuje počet súčasných antén. Koncepcia podpolia je odlišná, je to tak, aby lokálna multianténa tvorila podpole, tentoraz počet kanálov klesá so zvyšujúcim sa počtom jednotiek podpola. Napríklad pole 10×10, ak sa z neho stane podpole s 5×5, potom sa z neho stanú iba štyri nezávislé kanály a celý počet kanálov sa zníži.
